Chmeľová brigáda

       Na chmeľ sme išli všetci s pocitom, že si zarobíme. Brigáda trvala od 5. do14. mája tohto roku. Odchádzali sme v stredu ráno a nálada v autobuse bola fajn, i keď sme sa všetci nepoznali.

Keď sme docestovali a autobus zastal v dedine Měcholupy v Českej republike pred akousi budovou, my, čo sme tam boli prvýkrát, sme sa pýtali: „To budeme bývať tu?“ Odpoveď znela, áno. Na izbách sme bývali vo väčšom počte. Tí, ktorí tam už boli, vedeli, o čo ide. My, čo sme prišli prvý raz, nečakali sme vírivé vône alebo super sprchovacie kúty, ale ani toto. Dalo sa však vydržať a ku koncu sme si zvykli. Varili celkom fajn. Mali sme raňajky, obed, olovrant, večeru. Na obed podávali každý boží deň knedle, no ale hlad je hlad. Počasie nám akosi neprialo, a na záver sa polepšilo. Pre niekoho to bolo chvalabohu, a pre niekoho bohužiaľ. Naša pracovná doba záležala teda od počasia. Keďže bolo chladno, mali sme aj zopár chorých žiakov, ale všetko dobre dopadlo. Dozor robili páni telocvikári- pán profesor Feldmajer a pán profesor Bíreš, ktorí nám pomáhali aj pri práci. Keď sme prvý deň prišli na pole a ukázali nám, čo máme robiť, nebolo nám všetko jedno. Naša práca spočívala v tomto: V riadku bol nasadený chmeľ a pri ňom rástla akási burina. Zo stĺpov viedli drôty. My sme mali na každý drôt omotať po tri rastlinky a ostatok vytrhať- chmeľ i burinu. Spočiatku to bola drina, ale neskôr už stereotyp. Po práci, keď sme prišli na ubytovňu, všetci nabehli do spŕch. Kto prišiel neskoro, mal smolu, lebo netiekla príliš teplá voda. Potom nasledoval voľný čas a záviselo od nás, ako ho využijeme.

     Brigády sa zúčastnili žiaci rôznych tried a odborov: agropodnikatelia, mäsiari, pracovníci marketingu, cukrári a pekári; väčšina z tretieho a druhého ročníka. V deň odchodu, keď nám rozdali výplatné pásky a peniaze, zostali sme prekvapení. Niektorí z toho, že čakali viac, iní, že čakali menej. Keď sa ma niekto po dlhšom čase spýta, ako bolo, poviem, že dobre. Išla by som aj na budúci rok.  

J. L., 2.D