Turistická chata                                      Chata v Tajove v dňoch 28.- 30. novembra 2003 bola super. Priblížim vám ju len v malých príhodách, ktoré sa stali počas víkendu.      V piatok večer pršalo, tak sme boli na chate; počúvali sme rádio a kecali sme. A potom sme my nadstavbárky dostali malé prekvapenie. Pán Orješek a pani Václavíková „ ako dozor“ nám spravili malé stužkovanie. Obliekli si na svoj odev niečo ako plachtu; majsterka mala v rukách vankúš s piatimi zelenými stužkami. Pán Orješek nás zavolal a ostužkoval „turistickými stužkami“. Každá dostala svoju stužku- kúsok konára z vysušeného stromu. Potom sme si zaspievali Gaudeamus. Aj keď falošne, ale predsa. Bolo to to najemotívnejšie počas pobytu. Neskôr začal „Štefan“ hrať na gitare a my sme mu robili sprievod.      Aj keď sme v piatok trochu ponocovali, boli sme odhodlaní ísť v sobotu na túru. Ráno nám však zmrzol úsmev na perách. Celá sobota bola uplakaná. Všade mokro, blato a na popršanom lístí sme sa mohli kĺzať ako na ľade. Problémy nám robili úplne jednoduché veci, napríklad vyjsť k našim dvom dreveným latrínkam.      Keď dážď trošku ustál, prešli sme sa do blízkeho okolia- na neďalekú chatku. Tam sme si dali čaj na zohriatie, chvíľu sme posedeli a vyrazili naspäť. Na chatu sme prišli mokré, zablatené, ospalé a navyše vyhladované. Preto sme sa rozhodli variť guláš. Šéfkuchára robila majsterka za našej psychickej podpory. Tú fyzickú časť zvládla sama...S plnými žalúdkami sme spokojne zaľahli do postieľok a zdriemli si trošku. Nabrali sme energiu na večernú diskotéku. Rozhorúčené z divokých pohybov sme si po zábave ľahli a spali až do bieleho rána.      Prebrali sme sa iba na budíček. Víkend ubehol ako voda a my sme si pomaly uvedomovali, že opäť príde škola a treba sa začať učiť. Na papier sa nedá napísať všetko a ten, kto tam nebol, nevie, ako bolo fajn. Nám ostanú len fotografie a spomienky na chatovú vôňu vlhkého dreva a na krásnu prírodu.      Chcem sa aj touto cestou poďakovať v mene celej skupiny profesorovi Orješkovi a pani majsterke Václavíkovej za možnosť odreagovania sa od každodenného „hr- br“ a tiež za originálne stužkovanie. Miroslava Trnková, 2. E