Tá naša stužková Motto: To,čo sa má stať, sa aj stane a my jediné, čo s tým môžeme urobiť, je prežiť tos úsmevom. Toto motto zdobí dvere 4.A triedy na 1.poschodí. Robili ich naši starí dobrí známi agráči. Menovite Maňo, hlavný aktér a lepič, Miško podpaľač, dozorca Peťo, usmiata Majka, naše dve Lenky, Peťka a ja- Gabika alias Žanet. V náš veľký deň 5.12., roku pána 2003 o hodine 18-stej a minúte 30-tej v Palace na Sliači sa uskutočnila bombová stužková 4.áčky. Na Sliač sme dofrčali autobusom spolu s koláčikmi a fľaškami. Nanešťastie sa triednej rozbila fľaša v taške, kde mala aj lodičky (našťastie dva páry). Celé záchody potom voňali úžasne-ako liehovary. Rýchlo sa všetko precvičilo a zábava mohla začať. Niektorí z nás mali aj žalúdočnú nervozitu, ale nebolo to až také zlé. Po schodoch spolu s našimi partnermi sme si vykračovali na nádhernú hudbu z filmu Armagedon. Prečítali sme príhovor a básničky.Ani jedno oko maminy či ocina nemohlo ostať suché po prednese v podaní Majky a Maňa. Ani triedna s pánom riaditeľom sa nedali zahanbiť a všetkým nám prehovorili do duše, ako sa to pri takejto príležitosti má. A už prišli na rad šerpy a zelené stužky – veď preto sme sem vlastne prišli. Prítomných sme si potom uctili  dobrou večerou a programom, ktorý sme nacvičovali samozrejme až posledný týždeň. Slova sa ujali dojedené baby Dada a Peťa, ktoré to všetko uviedli. V prvej scénke sa nám predstavili snehuliaci: Maťko, dve Lenky a moja maličkosť. Básničku na našu tiedu vymysleli markeťáci. Na parkete nás vystriedali tanečníčky Monika, Lenka, Sima, Evka a Sisa+“Britny“(Majka). Na rad prišiel aj „Krímeš“- Maňo a Mišo. Ich tanečné kreácie nemali chybu. A na záver niečo zo školy. Na čele s Majkou-učiteľkou  vplávali do sály neposlušní  žiaci Maťka, Danka, Dada, Vladko, Maňo a Saša, aby nám pripomenuli zážitky zo školských lavíc. Po programe mohla konečne začať zábava. Dokonca aj profákov sme poriadne vytancovali. O jedenástej prišiel rad na častušky. Saša a Sisa v nich predstavili celú triedu s prednosťami, ale aj chybami, pili sme spoločne z džbánu, ktorý potom tiedna rozbila a každý sa snažil uchytiť si nejaký ten čriepok pre šťastie a na pamiatku. Krájala sa naozaj veľká torta - naša veľká biela marcipánová stonožka - mňam. Uprostred zábavy vtrhli do sály kukláči a zatkli našu triednu Beatku. Dostala aj „náramky“. Musela súhlasiť s ich podmienkami, ktoré spečatila (nebojte sa, nie krvou) svojím podpisom. Zo solidarity podpísal aj celý profesorský zbor. Už, už sa zdalo, že Beatka pôjde domov v putách, pretože kuklákom sa tak roztriasli ruky, že nemohli trafiť kľúčik do zámky. Ale nakoniec všetko dobre dopadlo, ako sa na rozprávku mladosti patrí. Zábava trvala do skorých ranných hodín nasledujúceho dňa. Ako sa však  vraví:„Králi večera sú úbožiaci rána.“Preto niektorí z nás mali boľavé nohy, hlavu, ruku…Každému sa páčilo, bol to zážitok na celý život. Určite na to nikto z nás len tak skoro nezabudne. Náš veľký večer dopadol dobre, aj keď sme sa ho trošku báli.    V mene celej 4.A triedy by som sa rada poďakovala všetkým profesorom, ktorí prijali naše pozvanie, pánovi riaditeľovi za pekný príhovor, našej super triednej, rodičom a partnerom, DJovi za super zábavu, pánovi kameramanovi, tete Slávke za prekrásnu tortu, pánovi šoférovi za odvoz, všetkým ľudom z Palace, ktorí sa podieľali na príprave sály a fajných jedál a napokon všetkým študentom 4.A triedy, ktorí ukázali čo v nich vlastne je. Odkaz pre čerstvých ostužkovaných:“Aj tak sme stále frajeri!“ Gabika Kolačná, 4.A trieda